Mali sme pripravenú dokonalú psiu búdu (ok - skoro dokonalú, aleplánovali sme ju vymeniť za dokonalý pelech, keď Čikita podrastie abude menšia šanca, že ho zničí). Škatuľu mi vybrala a darovala skúsenápsíčkarka - Luluškina mamina: veľkosť primeraná, umiestniteľnákamkoľvek podľa potreby, vystlaná dekou z bábätkovského obchodu,perfektne bezpečná atakďalej... skrátka: "splnený psí sen o bývaní". Vporovnaní s tým bolo naše bývanie v tom čase čisté provizórium - nemalisme posteľ (a mnoho iných vecí:)), takže sme spávali na matracipoloženom priamo na zemi. Žiaden problém - Čikita bola maličká, namatrac dokázala položiť predné labky, neexistovala šanca, že by tamdostala chvostík. :) Takže pohodička - škatuľu si prisunieme k matracu,šteňa spí v škatuli, my v posteli - keby skučalo, treba ho pohladkať,ale v ŽIADNOM PRÍPADE NEBRAŤ DO POSTELE! Jasné, jasné, jasné... poďmespať - JA spím pri okraji, aby som DOČIAHLA na šteniatko. Od tejto(prvej) noci spí Čikuška v posteli. :) Vyliezla sama.. jednoducho somsa v noci zobudila a bola v posteli, neustrážila som to, chcela som juzložiť, ale ona už nechcela a ja som bola príliš unavená, tak som junechala tak... - toto bola pomerne dlho oficiálna verzia. :) Jasné, ženevyliezla sama - jasné, že ju NIEKTO ZODVIHOL, keď v noci prvý krátstrčila ňufák a labky na matrac. Peter akceptoval oficiálnu verziu - túpravdivú som mu povedala oveľa neskôr a ... bol celkom vážneprekvapený! :)
Zobralisme to vtedy ako fakt - už nikdy kauzu "pes v posteli" nikto neriešil anikto nikoho (teda on mňa :)) nekonfrontoval s predchádzajúcou dohodoua radami z príručky. Bolo absolútne jasné, že ten tretí vankúš :) donašej postele jednoducho patril od začiatku. (Nehovoriac o tom, že keďPeter vyrábal našu poschodovú posteľ, prvá vec, ktorú sme riešili bolo,ako sa k nám hore dostane pes.) :)
Tietofotky sú fakt unikátne a majú historický význam :), pretože búdu smemali možno mesiac - Čikuška ju trochu obhrýzla, ale NIKDY v nej nespalaalebo neležala dlhšie ako veľmi krátku chvíľu.