Šteňa kašle, vážne nepríjemne... Počas dňa behá a hrá sa a všetko je vporiadku, ale noci sú katastrofálne - záchvatovito kašle, dusí sa, my smevydesení, chronicky nevyspatí, nevieme čo s ňou...
Kašle od prvého dňa - áno - neskúsenosť a naivita pri výbere na našejstrane, nezodpovednosť, málo slušnosti a etiky na strane chovateľky -predsedkyne "Slovenskýcavalier a king charles spaniel" klubu .(Pri odbere vravela, že všetky šteniatka "trocha kašlú", ale že stačískorocelový sirup.) a myslím si, že do veľkej miery aj neskúsenosťalebo nevedomosť, lajdáctvo - čokoľvek - na strane veterinára, uktorého sme boli na "vstupnej prehliadke".
Treba ísť k veterinárovi, čo iné! ... antibiotiká ...a ďalšie ...a ďalšie... a napokon vpriebehu jedného a stále toho istého mesiaca... čo by ste povedali? No - predsaĎALŠIE (a tiež ten skorocelový sirup). A naše zúfalstvo "gra-du-je,gra-du-je".
V ordinácii u MVDr.Juraja Šimeka v Senici,
kamnás našťastie po cca mesiaci trápenia poslala Petrova sesternica Katka,sme sa dozvedeli, že Čikuška má srdcovú vadu a rontgen odhalil "cudzípredmet v dutine brušnej". Prognóza bola všetko, len nie priaznivá azdravotný stav nášho vtedy cca 4-mesačného šteniatka sa javil len málozlúčiteľný so životom. Mám písať, aká som bola ZÚFALÁ a NEŠŤASTNÁ?!
Malisme myslím minimálne tri alternatívy - vrátiť šteňa (je s PP a vzťahujesa naň niečo ako "záruka"), nechať to tak a počkať, kým zomrie aoperáciu s viacerými rizikami, s vedomím, že niektoré z nich bude prejej organizmus príliš... Ešte v ten deň sme sa vrátili späť doBratislavy na kardiologické vyšetrenie k MVDr.Ficovi, ktorého vybavildoktor Šimek a s potvrdeným podozrením na poškodenie srdca, sme nadruhý deň ráno cestovali do Senice, aby doktor Šimek Čikitu operoval.Takto vyzeralo naše ráno:
Niesom si istá, či som niekedy predtým zažila VAČŠIU bolesť, spôsobenúBOLESŤOU niekoho iného. Naše šteniatko plakalo neustále - pri každejmanipulácii, každej injekcii, rontgene (ako taký nebolí, ale psík jevydesený a treba ho držať v neprirodzenej polohe), každom EKG (miesto"ľudských prísaviek" sa pre psíkov používajú "krokodíliky" - kovovéozubené štipce, ktoré sa pripínajú priamo na labky), pri všetkom tom,čo musela u veterinára zvládnuť a čoho bolo naozaj PRÍLIŠ...
Samotná operácia (po tom ako sa lekárovi podarilo zaviesť a upevniť kanylu na jej maličkú labku
a po transfúzii, ktorú musela dostať vzhľadom na zlé krvné výsledky)prebehla bez komplikácií a z dnešného pohľadu veľmi dobre. Z bruškaje doktor Šimek vybral päťdesiathaliernik. Vraj podľa toho, ako vyzeral,
tambol pomerne dlho a tažké kovy, ktoré sa jej uvoľňovali do organizmu, juotrávili a pravdepodobne poškodili aj srdce (doteraz neexistuje istota,či ide o vrodenú vadu alebo poškodenie následkom otravy). Kašeľ bolpravdepodobne priamym dôsledkom nesprávne fungujúceho srdca.
Späť sme ju dostali asi o dve hodiny zabalenú v bledomodrej deke.
Cestouna ranč k Petrovým rodičom som plakala. Šialene... Asi od úľavy.. aleboneviem. Na druhý deň po kontrole sme sa vrátili do Bratislavy. Skúsilisme jej dať "golier",
abysi nepoškodila stehy na brušku, ale vyzerala strašne nešťastne, takPeter vymyslel perfektne fungujúce alternatívne riešenie. Dokoncamyslel aj na to, aby jej nebolo horúco :)
Jazvy sa liečili dobre (myslím tie na Čikitinom brušku - lebo tie, ktoré ostali nám, asi len tak nezmiznú).
Chvíľusme bojovali so zlým krvným obrazom a stúpajúcim množstvom bielychkrviniek a nejaký čas potom sme ešte riešili poškodené srdce (doktorFico navrhol hormonálnu liečbu, ktorú sme prijali na skúšobnú dobu, alenapokon sme ju z viacerých dôvodov neakceptovali), ale v konečnomdôsledku sme PREPLÁVALI.
Počas prvého polroka sme bojovali eštes niekoľkými zdravotnými komplikáciami (nutné vytrhnutie mliečnychzubov, pod ktorými sa tlačili dospelácke, nejaké masívnejšie brušnékoliky s vracaním, hnačkami a prechádzkami po sídlisku o tretej v nocia rozrezanú labku na skle pri smetnom koši), no nikdy potom to užnebolo TAKÉ ZLÉ (aj preto, lebo kritérium "TAKÉ ZLÉ" bolo nastavenériadne vysoko). Srdce samozrejme ani dnes nepracuje úplne tak, ako bymalo - poškodenie bolo trvalé, ale nijako sa to navonok neprejavuje ana poslednej kontrole nám MVDr.Fico povedal, že na to máme ZABUDNÚŤ acelú vec "brať ako epizódu zo šteňacieho života" - tešíme sa a pokúsime sa. :)
"Čoťa nezabije - to ťa posilní!" - tak sa to vraví, však? Nezabilo tonašťastie nikoho z nás, ale nie som si istá, či som silnejšia - asi silen viac vážim a uvedomujem, že je strašne dôležité, keď je zdravá a... viac sa o ňu bojím - aj keď "sa len udrie", alebo "má len kliešťa",alebo "len kašle". "Drsňáčky" na cvičáku si zo mňa robia srandu amyslím, že aj Petra niekedy trochu rozčuľuje, keď "to preháňam" a jaich pohľadu rozumiem. A vážne sa snažím NEPREHÁŇAŤ TO :)
